Gatsby the Great: kniho-filmo a pre-filmo recenzné klbko

Urobila som niečo pre svoje zdravie a prečítala si Veľkého Gatsbyho od Fitzgeralda. Jazz age, baby, roaring twenties. Všetci by sme si to chceli na chvíľu skúsiť. Raz si kvôli tomu aspoň zájdem do New Orleans.

Prvú zmienku o tejto knihe som našla v Murakamiho Nórskom dreve. Blahorečili ju Nagasawa (ten študent diplomacie) aj Toru Watanabe. Tak som si myslela, že to musí byť ťažko inteligentné a zaradila som si titul do šuflíka PREČÍTAJ v mojej hlave.

Navyše ma magicky upútal trailer k novému filmu - stále skúšam odfixovať si od DiCapria ideu z Titanicu, hoci to nie celkom ide, všetci hejteri musia uznať, že je to výnimočný herec - na margo ktorého už len dodať, že sa zase dočkáme jedného impulzívneho psychopata. Lebo Gatsby bol psychopat. Tú postavu hral predtým Rob Redford, ale DiCaprio bude snáď ešte lepší. Podľa mňa je Jay Gatsby úplne presne to, čo zvyčajne DiCaprio hrá. Blonďatý bohatý, úspešný americký sen, ktorému ku koncu filmu švihne a celý čas predtým mu visí nad hlavou neurčitá tragédia.

Jedno teda ale vieme naisto, hudba bude super. Už len Love is blindness - cover od Jacka Whitea - je najsamskvelá verzia tejto pesničky. Je taká skvelá, že som si stiahla jeho najnovší album, to neskúšajte, sú to sračky.

Harlem a jeho renesancia

Neviem, či poznáte hnutie Harlem Renaissance. Občas trocha ešte žijem svojim pobytom v Grécku, kde sa mi dostalo takého vzdelania, že by z toho jeden padol na riť (just kidding). Ale niektoré predmety, ktoré sa aj reálne vyučovali, neboli na škodu. Seminár o porovnávaní americkej vizuálnej kultúry a poézie. Takže máte moje požehnanie si vygoogliť Harlem alebo New Negro alebo konkrétne Clauda McKaya a Aarona Douglasa.

THE HARLEM DANCER

Applauding youths laughed with young prostitutes
And watched her perfect, half-clothed body sway;
Her voice was like the sound of blended flutes
Blown by black players upon a picnic day.
She sang and danced on gracefully and calm,
The light gauze hanging loose about her form;
To me she seemed a proudly-swaying palm
Grown lovelier for passing through a storm.
Upon her swarthy neck black, shiny curls
Profusely fell; and, tossing coins in praise,
The wine-flushed, bold-eyed boys, and even the girls,
Devoured her with their eager, passionate gaze;
But, looking at her falsely-smiling face
I knew her self was not in that strange place.

Aaron Douglas, Mural Project

Dve diela z rovnakej doby, teraz som si na ne nevedno prečo spomenula. Aj na to, ako sme sa s nimi hrali. Pointou je nielen rozobrať text a vizuál, ovšemže ich treba aj prepojiť. Tak? Kto to vie?

SPOILER!

Ja určite nie. Ale budem sa tváriť, že som trénovaná a môžem si ledačo vymýšľať. Pointou New Negro bolo v najskratkovatejšej skratke hľadať novú identitu amerického černocha. Má si zachovať svoju subkultúru, asimilovať sa, ísť späť. Ako majú bieli vedieť, kým je, ak to nevie ani on sám? 

Tanečnica z Harlemu rozpráva príbeh poznačenej černošky v prostredí, ktoré jej nie je cudzie, no napriek tomu doň nepatrí úplne. Autor sa presúva z role rozprávača do role očitého svedka, stane sa smutnou súčasťou scény. Telo (snáď aj ten zvyšok) ženy obdivuje, jej budúcnosť však nepodsúva. 

Bla bla. I could go on like that.

Obrážtek: Tak to nám Aaron predvádza Afričanov pred násilnou deportáciou (prvý rozdiel medzi dielami). A títo vyzerajú, že sa fakt bavia (iný podstatný rozdiel). Všadeprítomná černošská hudba (spojujúci prvok diel). Autor číha spoza kríčka. Nakoľko je súčasťou scény? Na zamyslenie. Spojujúci prvok číslo 2 - publikum.
A takto nejako drístať sa dá ešte chvíľku :)

Pustite si pohodičku, aj keď trocha neskoršieho razenia.

Kafka on the Shore

Práve som dočítala ďalšie fajnové dielo od Harukiho Murakamiho. Začínam mať pocit, že je to môj najobľúbenejší autor vôbec. Každou knihou totiž dokazuje, že potenciál jedného spisovateľa sa nekončí troma komerčnými úspechmi, ale že čím viac toho napíše, tým lepšie sa človek orientuje v jeho "magickom realizme". Jednoducho, neprežerie sa ako King, Coelho, Brown alebo Meyerová (haha).

Kafka na pobreží je oidipovským komplexom poznačený 560-stranový záznam japonskej reality bez japonských tradícií. Murakami sa inšpiruje skôr západnými symbolmi ako Johnie Walker a ten divný týpek z KFC (plukovník Sanders). Inak je to príbeh pätnásťročného chalana, ktorý sa snaží vyhnúť svojej kliatbe (zabiješ otca, vytrtkáš matku etc.) a stáva sa z neho "najdrsnejší chlapec na svete".

A ako najdrsnejší chlapec si dáva meno Kafka. S ujom Franzom to asi nemá veľa spoločné, leda tak to, že chlapcovo skutočné meno sa nedozvieme, ako to občas bývalo aj v Kafkových prácach. Plus Kafka tiež preto, lebo chalanovo alterego, ktoré mu fušuje do myšlienok, sa volá "Chlapec, ktorému sa hovorí vrana."