Práve som dočítala ďalšie fajnové dielo od Harukiho Murakamiho. Začínam mať pocit, že je to môj najobľúbenejší autor vôbec. Každou knihou totiž dokazuje, že potenciál jedného spisovateľa sa nekončí troma komerčnými úspechmi, ale že čím viac toho napíše, tým lepšie sa človek orientuje v jeho "magickom realizme". Jednoducho, neprežerie sa ako King, Coelho, Brown alebo Meyerová (haha).
Kafka na pobreží je oidipovským komplexom poznačený 560-stranový záznam japonskej reality bez japonských tradícií. Murakami sa inšpiruje skôr západnými symbolmi ako Johnie Walker a ten divný týpek z KFC (plukovník Sanders). Inak je to príbeh pätnásťročného chalana, ktorý sa snaží vyhnúť svojej kliatbe (zabiješ otca, vytrtkáš matku etc.) a stáva sa z neho "najdrsnejší chlapec na svete".
A ako najdrsnejší chlapec si dáva meno Kafka. S ujom Franzom to asi nemá veľa spoločné, leda tak to, že chlapcovo skutočné meno sa nedozvieme, ako to občas bývalo aj v Kafkových prácach. Plus Kafka tiež preto, lebo chalanovo alterego, ktoré mu fušuje do myšlienok, sa volá "Chlapec, ktorému sa hovorí vrana."
V knihe sa žerú mačacie srdcia, ľuďom chýbajú tiene a občas z rohu vylezie nejaké to mononoke. Všetko ale v logickom slede a úplne prirodzene. Nejde predsa o žiadny druhotriedny thriller.
Kafka nám tiež pripomína, že nikdy nie je príliš neskoro začať rásť, učiť sa čítať a počúvať klasiku. To všetko vyjadruje silu človeka nastaviť si svoje vnútorné ukazovatele o stupienok silnejšie. Len sa to musí z nejakého dôvodu stať.
Chcela som napisat, ze sa mi Coelho neprejedol,...ale to by som klamala:) Tak vdaka za literarny typ, len na pana Murakamiho sa este potrebujem intelektualne doladit a preladit:D
OdpovedaťOdstrániť