Páčil sa Jay Gatz?

Videla som Gatsbyho už pred týždňom, ale stále mi nenapadlo nič extra svetoborné, čo by som k tomu filmu mohla dodať. Stále mám z neho zmiešané pocity, a to sa asi nezmení až do chvíle, keď ho ukradnem z internetu a pustím si ho ešte raz.

A to som sa naňho TAKTO tešila.

S istotou viem len, že:

1. Nemala som ísť na 2D. Skoro nikdy nechodím na 3D, lebo v tom nevidím zmysel, skoro nikdy si nevšimnem rozdiel. Možno som slepá, alebo len som len ignorant. V tomto spracovaní som si však všimla zúfalo veľa scén, ktoré boli vyrábané tak, aby vynikli pri 3D. Inak si to neviem vysvetliť, lebo v opačnom prípade mi scéna s trápne sa načahujúcou rukou za Daisiným majáčikom a tiež napríklad scéna so zúrivo sa krútiacimi záclonami pri Nickovej prvej návšteve jeho sesternice berie nádej na existenciu Luhrmannovej zdravej miery vkusu/nevkusu. Aby sme si rozumeli, obe tieto scény boli podobne vykreslené v knihe, ale v tom prípade si môj mozog vytvoril o čosi menej znepokojivé verzie týchto udalostí (ktoré podľa mňa lepšie zobrazuje verzia zo ´74).

2. Ten gýč, čo fungoval v Moulin Rouge!, ktorý som zožrala aj s navijakom, mi v Gatsbym jednoducho nefunguje. A dokonca mi prekážal. Príliš veľké, preexponované gestá, emócie a sčasti aj výprava. Čakala som menej veľkoleposti a viac originality.

3. Až mi bolo ľúto DiCapria s tým idiotským prízvukom. Pfu, ale dobrý bol. Všeobecne si neviem predstaviť nikoho iného, kto by to mohol zahrať. Redfordovi rola nesedela, prepromenádoval sa celým filmom ako Ken. Gangstra som v ňom nenašla. Teraz to bolo lepšie. Ooveľa. Aj ružový oblek mu sedel. Všetko s roaring twenties poriadkom (až na ten prízvuk - naozaj si ho mohli odpustiť).

4. Bolo skutočne potrebné divákovi vysvetľovať, prečo Nick vykladá svoju historku? A vymyslieť si ešte taký debilný dôvod, že má depresie, skončil u psychiatra a stáva sa z neho pomaly pán spisovateľ? Pripadá mi to ako značne prvoplánové  a navyše nie úplne správne vodítko pre diváka, čo príbeh nepozná.  Vieme, že Gatsby je sčasti autobiografický, ibaže myslím, že Fitzgerald sa z väčšej časti nevidí v Nickovi, ale v niekom inom (no dobre, vidí sa trocha aj v Nickovi). Plus v Nickovej depresii vykreslenej vo filme je veľká logická chyba. Nedáva mi veľmi zmysel okukávať jeho diagnózy, z ktorých vychádza mimo iného ako ťažký alkoholik, a napriek tomu počúvať v jeho príbehu, že sa za svoj život opil len dvakrát.

5. Jack White tam znel ozaj krátko (v porovnaní s, ehm, zaujímavým výberom hudby na párty).

6. Daisy ma neštvala. Tož to je pozitívna správa, lebo po Mii Farrow, bola dľa mňa latka vysoko. 

7. Fuh, prečo bola Jordan o hlavu vyššia od Nicka? :) Tiež by som sa nebránila lepšie vykreslenému vzťahu medzi týmito postavami. Inak bola Debicki celkom fajn, bohužiaľ, Lois Chiles v úlohe Jordan so svojím priekopovo hlbokým hlasom zobrazila Jordan oveľa lepšie a vierohodnejšie (rozumej ako väčšiu mrchu :)

Môj brat Veľkého Gatsbyho zhrnul jednou vetou: No on robil všetko kvôli nej a ona bola pizda.

To je tak nejak problém celého aktuálneho spracovania, ľudia buď nevideli motív príbehu za onou love story, alebo videli motív, ale nasrala ich celá paráda okolo. Najčastejšie okolo počuť - "No, chceli sme, ale nedalo nám to nič. Prázdna emócia."

Meh. A ja by som veľmi chcela, aby bol ten film neprekonateľný, pretože Gatsby už nikdy nikomu tak ako DiCapriovi (už je ozaj na čase prekonať titanic syndróm) nesadne. Nikdy.