štvrtok, 17. júla 2014

Toraja. Krv a ryža

Sulawesi the K-shaped island. Je to jeden z tých štyroch, o ktorých ste sa učili aj na zemepise v škole. V strede tohto ostrova je taká oblasť. Volá sa Toraja. Torajaland.




Išli sme celú noc autobusom z Makassaru (z juhu). Ale bacha, ten autobus (ok bol tam jeden šváb) bol megaluxusný v porovnaní s tým, čím človeka prevážajú po slovenských cestách, prípadne do Prahy. oberpolohovateľné sedadlá, kopec miesta. Našli sme hostel, dali raňajky, požičali skúter, zistili, kde je najbližší pohreb a hybaj ho.


Lebo Toraja je známa svojou pochovávacou eh kultúrou. Mŕtvy nie je skutočne mŕtvy pokiaľ nemal pohreb. Pohreb je hrozne drahý (500 a viac hostí), a tak sa na pohreb niekedy šetrí aj päť rokov. Mŕtvy je zatiaľ akože chorý a prebýva v mumifikovanej podobe v obývačke alebo kde.

Samotný pohreb. Iná story. V podstate je zo zabíjačka. Nie. Jatky. Podrezávanie a pitvanie byvolov a prasiat. Tak 50 prasiatok a 5 byvolíkov značí maličký chudobný pohreb. Zvieratká zabijú po rituálnej pesničke a uvaria. Ak ich je príliš veľa, nejaké darujú obci.

A teraz už skutočne mŕtvych pochovajú do jaskyne. Alebo im vydlabú dieru do skalného útesu a napchajú rakvu tam. Ak sú bohatí, kúpia im aj také veľké drevené bábky k hrobu. Volajú sa Tau-tau.










(Photos by me and my travel companion Petr)

Život medzi ryžovými poliami je teda mega. A pohreb je party. RIP.



1 komentár: