Sedim vo svojej novej „praci”, v kancli spolu s troma projektovymi
manazermi (co je teraz zrejme najpopularnejsie povolanie na svete, pretoze sa
tak da nazvat asi kazda funkcia). Mojho sefa som este nevidela. Pevne verim, ze
buduci tyzden dofachci z Reichu, mam trocha nejasno v tom, co je moj task.
Mojich kolegov to, zda sa, netrapi. Maju svoju pracu a jedina informacia, ktora
sa k nim dostala zhora bola, ze pride stazistka. Ma robit cosi s marketingom
firmy a ma na to dva mesiace. CO ma robit? Dohodneme sa. Aspon, ze su tu vsetci
velmi mili. Snazia sa. Endre mi kazdy den objednava obed cez madarsku donasku a
potom sa do mna snazi pchat cokoladu. S Karolinou mame celkom fungujuci sposob
dorozumievania: ja na nu po anglicky, ona na mna po nemecky a funguje to.
Som v malej
pobocke velkej firmy patriacej do gigantickeho portfolia. Ide o znacne siroke
spektrum cinnosti ako napr. prislusenstvo a asistencia pri tazbe ropy a
vsetkeho ineho, hlbenie studni v Ghane, vyroba trubiek a instalacnych
materialov a enviro divizia. Pod envirakov som sa spratala aj ja, ale vsetky
romanticke predstavy ma uz presli. Typci robia cisticky vod, vzduchu,
spratavaju bordel po stavbach atd atd. Ja mam tyzden zoznamovania sa so spolocnostou.
Preto dnes uz tri hodiny citam radsej blog Dominiky Sakmarovej z Ciny. Je mi
blbe neprist do prace, a tak tu sedim od cca pol 9 do cca 4, aj ked by som tak
isto mohla sediet v kaviarni alebo na izbe a cumiet na to iste. Tu to je o to
blbsie, ze Nemcuri spehuju svojich zamestnanov, takze no FB. Dufam, ze na
Karolinu nepride staznost za blbosti, co tu pozeram, lebo robim cez jej ucet. Ako
tak vsak kukam, Endre sa tiez nejde od roboty pretrhnut. Seriously, cela ta
praca mala vyzerat inak. Hlavne ma serie, ze este stale nemam podpisanu zmluvu,
takze sme v rovine prislubov. Na ja, oni mi slubili almuznu, ja im tiez
slubujem nejaku firemnu viziu.
A propos
tato vizia... Moj task zatial znie: Najdi zjednocujuci bod troch odvetvi
spolocnosti – enviro, vyrobcovia materialov (to su ti trubkari) a banicky suport.
Cely problem spociva v tom, ze to bude umelo vytvorena znoska blbosti. Tazko
povedat, nakolko sa podari oblbnut klienta, ze toto je jednoliata spolocnost a nie
hobby bohateho typka, co to vlastni a skupuje jednu firmu za druhou (nech
to nevyznieva zle, good for him :), navyse take, ktore sa fakt nedaju zaradit pod
jeden druh priemyslu. V praxi to vyzera asi takto – hm, kupili sme firmu
na vyrobu prislusenstva do pivovarov, kam ju supneme? No pod mining asi nie,
tak hop s nou do enviromentalnej sekcie.
Z Budapesti
som zatial vela nevidela. Predmestia, predmestia. Kusok centra, ked som bola na
obhliadke bytu. Stale som bezdom. Byvam v jednom lacnom hoteli na polceste medzi
centrom a letiskom (Chesscom - inak celkom odporucam pri navsteve Budapesti,
personal je mily, izba cista, len to tam trocha posmrdkava z kuchyne). Uz
relativne bez strachu cestujem mestskou hromadnou. Nieze by som predtym
nevidela elektricku, metro alebo autobus, ale zvukove hlasenia ma tu skor pletu
ako pomahaju a vizualne napisane na viditelnom mieste a v spravny
cas to je v dopravnych prostriedkoch malokedy. Csetci vieme ako vyzeraju a zneju
madarske nazvy. Ani za boha sa to neda zapamatat. Madarska MHDcka je druhy
najpopularnejsi nastroj mucenia hned po spanielskej cizme.
A ja vlastne
ani neviem, naco som sa sem trepala. Chcela som naplno vyuzit cas, kym sa
prestahujem do Jakarty. Asi. A tiez som chcela nabrat skusenosti v marketingu,
aby som vedela, ci s tym chcem mat nieco v buducnosti. Urcite. Chcela
som si trocha zase dokazat, ze sa viem zariadit v kazdom meste a ze novy
zivot sa da zvladnut do dvoch/troch tyzdnov. Je to tazke. Chcela som vypadnut z domu.
Toto bola asi chyba. Teraz kazdu noc spim s fotoalbumom v naruci. Chcela
som ist do Budapesti, lebo je vynimocna a krasna. To je zhodou okolnosti
pravda.
Vysledok?
Mozno to bude dobre, ale zase to bude stat kopu prachov. Ci ziskam nejake
skusenosti z oblasti marketingu? Asi ani nie. Chcela som v prvom rade
robit pod niekym, kto ma marketing nastarosti, aby som sa mohla priucit. Toto
je skor one man show. Este k tomu tragikomicka. Novy zivot do dvoch
tyzdnov? Stale si myslim, ze sa to da. Aj ked moja nocna mora s ubytkom pokracuje.
A to je momentalna priorita, takze veci ako novi kamosi a nove bary
este neriesim. Najdolezitejsim faktorom je ale skalopevna istota oddrbat sa
niekam. Ked som isla na semester do Grecka, skoro nic ma nerozhodilo. Ani
strajky, ani to, ze nikoho nepoznam, ani vysoke najomne. Bola som si ista, ze
chcem ist prec. Podobne to bolo vo viacerych pripadoch. Teraz som si ista
nebola. Bolo to tazke, citila som sa ako decko vysadene v tabore. Chcela som
ist domov, napriek tomu, ze Budapest je len 3 a pol hodiny cesty vlakom od
Kassa városa. Zrazu mi doplo, ze cele dni nebudem mat s kym blabotat po
slovensky alebo cesky (blbe stastie, ale predtym sa furt niekto nasiel) a ze
madarcina je predsa len o trocha foneticky komplikovanejsia, ako som si
myslela.
No co uz, v peniazoch
sa tiez zatial nevyznam. Jedine fakt dobre rozhodnutie, co som urobila, bolo
odmietnut uz dohodnute, chvalabohu nezaplatene, byvanie s pofidernym jedincom.
Ked som prisla, bytik bol malicky, smradlavucky, v takej vselijakej stvrti
a do izby, ktoru chcel typek prenajat, sa nevosla poriadne ani postel. No a chlapcisko
mi mal ocividne problem prezradit svoje cele meno. Okrem toho na otazku, kolko
ma rokov odpovedal „asi 28“. ASI 28? Co to je za odpoved?! To nevies, kolko mas
rokov? Co ta do civilizacie priniesli bengalske tigre z dzungle? A keby
aj, MRI na urcenie veku sa dnes robi aj futbalistom, ci neporusuju pravidla
kategorii, pre krista pana. Ze asi 28... Aha, a bol to Ind (no offense),
nefajciar, non-drinker, vegetarian (s exaktnou poziadavkou, aby som mu
nevlacila maso do kuchyne). Toz tolko moje stastie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára