streda, 6. novembra 2013

Cas zlych rozhodnuti, cas dobrych ludi


Sedim vo svojej novej „praci”, v kancli spolu s troma projektovymi manazermi (co je teraz zrejme najpopularnejsie povolanie na svete, pretoze sa tak da nazvat asi kazda funkcia). Mojho sefa som este nevidela. Pevne verim, ze buduci tyzden dofachci z Reichu, mam trocha nejasno v tom, co je moj task. Mojich kolegov to, zda sa, netrapi. Maju svoju pracu a jedina informacia, ktora sa k nim dostala zhora bola, ze pride stazistka. Ma robit cosi s marketingom firmy a ma na to dva mesiace. CO ma robit? Dohodneme sa. Aspon, ze su tu vsetci velmi mili. Snazia sa. Endre mi kazdy den objednava obed cez madarsku donasku a potom sa do mna snazi pchat cokoladu. S Karolinou mame celkom fungujuci sposob dorozumievania: ja na nu po anglicky, ona na mna po nemecky a funguje to.

Som v malej pobocke velkej firmy patriacej do gigantickeho portfolia. Ide o znacne siroke spektrum cinnosti ako napr. prislusenstvo a asistencia pri tazbe ropy a vsetkeho ineho, hlbenie studni v Ghane, vyroba trubiek a instalacnych materialov a enviro divizia. Pod envirakov som sa spratala aj ja, ale vsetky romanticke predstavy ma uz presli. Typci robia cisticky vod, vzduchu, spratavaju bordel po stavbach atd atd. Ja mam tyzden zoznamovania sa so spolocnostou. Preto dnes uz tri hodiny citam radsej blog Dominiky Sakmarovej z Ciny. Je mi blbe neprist do prace, a tak tu sedim od cca pol 9 do cca 4, aj ked by som tak isto mohla sediet v kaviarni alebo na izbe a cumiet na to iste. Tu to je o to blbsie, ze Nemcuri spehuju svojich zamestnanov, takze no FB. Dufam, ze na Karolinu nepride staznost za blbosti, co tu pozeram, lebo robim cez jej ucet. Ako tak vsak kukam, Endre sa tiez nejde od roboty pretrhnut. Seriously, cela ta praca mala vyzerat inak. Hlavne ma serie, ze este stale nemam podpisanu zmluvu, takze sme v rovine prislubov. Na ja, oni mi slubili almuznu, ja im tiez slubujem nejaku firemnu viziu.

A propos tato vizia... Moj task zatial znie: Najdi zjednocujuci bod troch odvetvi spolocnosti – enviro, vyrobcovia materialov (to su ti trubkari) a banicky suport. Cely problem spociva v tom, ze to bude umelo vytvorena znoska blbosti. Tazko povedat, nakolko sa podari oblbnut klienta, ze toto je jednoliata spolocnost a nie hobby bohateho typka, co to vlastni a skupuje jednu firmu za druhou (nech to nevyznieva zle, good for him :), navyse take, ktore sa fakt nedaju zaradit pod jeden druh priemyslu. V praxi to vyzera asi takto – hm, kupili sme firmu na vyrobu prislusenstva do pivovarov, kam ju supneme? No pod mining asi nie, tak hop s nou do enviromentalnej sekcie.

Z Budapesti som zatial vela nevidela. Predmestia, predmestia. Kusok centra, ked som bola na obhliadke bytu. Stale som bezdom. Byvam v jednom lacnom hoteli na polceste medzi centrom a letiskom (Chesscom - inak celkom odporucam pri navsteve Budapesti, personal je mily, izba cista, len to tam trocha posmrdkava z kuchyne). Uz relativne bez strachu cestujem mestskou hromadnou. Nieze by som predtym nevidela elektricku, metro alebo autobus, ale zvukove hlasenia ma tu skor pletu ako pomahaju a vizualne napisane na viditelnom mieste a v spravny cas to je v dopravnych prostriedkoch malokedy. Csetci vieme ako vyzeraju a zneju madarske nazvy. Ani za boha sa to neda zapamatat. Madarska MHDcka je druhy najpopularnejsi nastroj mucenia hned po spanielskej cizme.

A ja vlastne ani neviem, naco som sa sem trepala. Chcela som naplno vyuzit cas, kym sa prestahujem do Jakarty. Asi. A tiez som chcela nabrat skusenosti v marketingu, aby som vedela, ci s tym chcem mat nieco v buducnosti. Urcite. Chcela som si trocha zase dokazat, ze sa viem zariadit v kazdom meste a ze novy zivot sa da zvladnut do dvoch/troch tyzdnov. Je to tazke. Chcela som vypadnut z domu. Toto bola asi chyba. Teraz kazdu noc spim s fotoalbumom v naruci. Chcela som ist do Budapesti, lebo je vynimocna a krasna. To je zhodou okolnosti pravda.

Vysledok? Mozno to bude dobre, ale zase to bude stat kopu prachov. Ci ziskam nejake skusenosti z oblasti marketingu? Asi ani nie. Chcela som v prvom rade robit pod niekym, kto ma marketing nastarosti, aby som sa mohla priucit. Toto je skor one man show. Este k tomu tragikomicka. Novy zivot do dvoch tyzdnov? Stale si myslim, ze sa to da. Aj ked moja nocna mora s ubytkom pokracuje. A to je momentalna priorita, takze veci ako novi kamosi a nove bary este neriesim. Najdolezitejsim faktorom je ale skalopevna istota oddrbat sa niekam. Ked som isla na semester do Grecka, skoro nic ma nerozhodilo. Ani strajky, ani to, ze nikoho nepoznam, ani vysoke najomne. Bola som si ista, ze chcem ist prec. Podobne to bolo vo viacerych pripadoch. Teraz som si ista nebola. Bolo to tazke, citila som sa ako decko vysadene v tabore. Chcela som ist domov, napriek tomu, ze Budapest je len 3 a pol hodiny cesty vlakom od Kassa városa. Zrazu mi doplo, ze cele dni nebudem mat s kym blabotat po slovensky alebo cesky (blbe stastie, ale predtym sa furt niekto nasiel) a ze madarcina je predsa len o trocha foneticky komplikovanejsia, ako som si myslela.

No co uz, v peniazoch sa tiez zatial nevyznam. Jedine fakt dobre rozhodnutie, co som urobila, bolo odmietnut uz dohodnute, chvalabohu nezaplatene, byvanie s pofidernym jedincom. Ked som prisla, bytik bol malicky, smradlavucky, v takej vselijakej stvrti a do izby, ktoru chcel typek prenajat, sa nevosla poriadne ani postel. No a chlapcisko mi mal ocividne problem prezradit svoje cele meno. Okrem toho na otazku, kolko ma rokov odpovedal „asi 28“. ASI 28? Co to je za odpoved?! To nevies, kolko mas rokov? Co ta do civilizacie priniesli bengalske tigre z dzungle? A keby aj, MRI na urcenie veku sa dnes robi aj futbalistom, ci neporusuju pravidla kategorii, pre krista pana. Ze asi 28... Aha, a bol to Ind (no offense), nefajciar, non-drinker, vegetarian (s exaktnou poziadavkou, aby som mu nevlacila maso do kuchyne). Toz tolko moje stastie.





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára