utorok, 28. augusta 2012

Harlem a jeho renesancia

Neviem, či poznáte hnutie Harlem Renaissance. Občas trocha ešte žijem svojim pobytom v Grécku, kde sa mi dostalo takého vzdelania, že by z toho jeden padol na riť (just kidding). Ale niektoré predmety, ktoré sa aj reálne vyučovali, neboli na škodu. Seminár o porovnávaní americkej vizuálnej kultúry a poézie. Takže máte moje požehnanie si vygoogliť Harlem alebo New Negro alebo konkrétne Clauda McKaya a Aarona Douglasa.

THE HARLEM DANCER

Applauding youths laughed with young prostitutes
And watched her perfect, half-clothed body sway;
Her voice was like the sound of blended flutes
Blown by black players upon a picnic day.
She sang and danced on gracefully and calm,
The light gauze hanging loose about her form;
To me she seemed a proudly-swaying palm
Grown lovelier for passing through a storm.
Upon her swarthy neck black, shiny curls
Profusely fell; and, tossing coins in praise,
The wine-flushed, bold-eyed boys, and even the girls,
Devoured her with their eager, passionate gaze;
But, looking at her falsely-smiling face
I knew her self was not in that strange place.


Aaron Douglas, Mural Project

Dve diela z rovnakej doby, teraz som si na ne nevedno prečo spomenula. Aj na to, ako sme sa s nimi hrali. Pointou je nielen rozobrať text a vizuál, ovšemže ich treba aj prepojiť. Tak? Kto to vie?


SPOILER!
Ja určite nie. Ale budem sa tváriť, že som trénovaná a môžem si ledačo vymýšľať. Pointou New Negro bolo v najskratkovatejšej skratke hľadať novú identitu amerického černocha. Má si zachovať svoju subkultúru, asimilovať sa, ísť späť. Ako majú bieli vedieť, kým je, ak to nevie ani on sám? 
Tanečnica z Harlemu rozpráva príbeh poznačenej černošky v prostredí, ktoré jej nie je cudzie, no napriek tomu doň nepatrí úplne. Autor sa presúva z role rozprávača do role očitého svedka, stane sa smutnou súčasťou scény. Telo (snáď aj ten zvyšok) ženy obdivuje, jej budúcnosť však nepodsúva. 
Bla bla. I could go on like that.
Obrážtek: Tak to nám Aaron predvádza Afričanov pred násilnou deportáciou (prvý rozdiel medzi dielami). A títo vyzerajú, že sa fakt bavia (iný podstatný rozdiel). Všadeprítomná černošská hudba (spojujúci prvok diel). Autor číha spoza kríčka. Nakoľko je súčasťou scény? Na zamyslenie. Spojujúci prvok číslo 2 - publikum.
A takto nejako drístať sa dá ešte chvíľku :)

Pustite si pohodičku, aj keď trocha neskoršieho razenia.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára