piatok, 27. apríla 2012

Počítanie oviec dostalo nový rozmer

Ľúbime Aarona Koblina. Seriózne. Dáva ľuďom kresliť ovečky a vyspevovať Daisy Bell.

Aaron Koblin je mladý umelec z USA, ktorý sa venuje grafickému dizajnu a digitálnym médiám. Zameriava sa na vizualizáciu ľuďmi vytvorených systémov. Teraz konkrétne, čo to asi znamená.

Bicykel pre 2000


Inšpiráciou pre tento projekt bola pieseň Daisy Bell – prvá počítačom zaspievaná pieseň, ktorá sa objavila vo filme 2001: Vesmírna odysea. Každý participant si mal vypočuť malú časť nahrávky, napodobniť ju a odoslať Koblinovi. Výsledkom je kompilácia 2088 rôznych hlasov „spievajúcich“ Daisy Bell.

S týmto sa teda povinne musíte pohrať TU. Nahrávka sa dá vypočuť celá, v originále, po častiach, viac hlasov naraz, jeden hlas, jeden tón. No všakovaké a zábavné.

Flight Patterns


Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako čo najinvenčnejšie zobraziť svoju krajinu? Jej miesto, rozlohu, tvar? Fiškús Koblin áno a využil pri tom air traffic. Voilà, letové dráhy v hlavnej úlohe vizualizácie.

video


Ovečky pred spaním


Ideálnym a v podstate aj najroztomilejším príkladom Koblinovej tvorby je projekt The Sheep Market (Ovčí trh). Mozaika zložená z 10-tisíc kreslených ovečiek, ktoré vytvorili online internetoví používatelia. Títo teda mali nakresliť obyčajnú ovečku otočenú hlavou smerom doľava. Za každú dostali dva centy.

Zber trval štyridsať dní a štyridsať nocí. Užívateľom trvalo splnenie úlohy v priemere 105 sekúnd. Boli však aj takí, ktorí kresleniu venovali neúmerne dlhý čas – rekord bol 46 minút na jednu ovcu. Maximálny počet ovečiek na užívateľa bol päť.


Koblin potom na web zavesil jednak mozaiky obrázkov, jednak však samotné video – proces kreslenia, proces, ako konkrétna ovečka vznikala. Myslí si totiž, že sledovanie samotného kreslenia je niečo, čo divákovi dovoľuje naplno sa vžiť do pozície kresliaceho.

A tu príde otázka - prečo boli ako motív použité ovce? Ovciam pripisuje umelec dôležitú úlohu v ľudskej civilizácii. Boli to jedny z prvých domestifikovaných a dokonca i klonovaných zvierat. Orwell ich napríklad v knihe Zvieracia farma zobrazuje ako slepých nasledovateľov. V Exupéryho diele Malý princ je ovca naopak dôležitým prvkom imaginácie (keď rozprávač príbehu nakoniec po niekoľkých neúspešných pokusoch nakreslí namiesto ovečky škatuľu a Malému princovi povie, že ovečka je v nej).


Koblina ako autora by sme potom mohli prirovnať k dobrému pastierovi. A Ovčí trh bol jeho pokusom potvrdiť či vyvrátiť si tvrdenie, že ľudia sú ochotní za istých podmienok (v tomto prípade súkromie, situácia, kde nás nikto nevidí), vybočiť z normálu a spraviť aj niečo absurdné ako napríklad nakresliť ovcu. Vie, že ich motiváciou nie sú peniaze, nejde však do hĺbky a pravú motiváciu nehľadá.

Sám umelec však neskrýva počudovanie: „Z prvých 10-tisíc participantov sa iba dvaja priamo opýtali na účel kreslenia ovce.“ Úvaha Georgea Orwella teda stojí za zmienku.

Aaronko robil projekty aj o Johnnym Cashovi, americkom doláre a ďalších úžasných srandách. Dostupné na jeho webe.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára